č. 100/1954 Sb. rozh. obč., Garance
č. 100/1954 Sb. rozh. obč.
Otec, ktorý nemá dieťa v priamom zaopatrení, nemôže namietať, že jeho súdom určená vyživovacia povinnosť bola čiastočne splnená vyplácaním rodinných prídavkov (prídavkov na deti) matke dieťaťa, ktorá má dieťa v priamom zaopatrení.
Súd v dôsledku námietok podľa § 441 o. s. p. rozhoduje v senáte (§ 430 o. s. p.) rozsudkom len o tom, či vymáhaný nárok zanikol, stal sa nevymáhateľným alebo či je exekúcia ináč neprípustná. O zrušení exekúcie rozhoduje potom už sudca jediný podľa § 445 písm. d) o. s. p.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 5. apríla 1954, Cz 58/54.)
Dlžník učiteľ ako otec maloletej vymáhajúcej veriteľky bol uznesením ľudového súdu odsúdený, aby na úhradu jej potrieb platil počínajúc od 1. januára 1952 sumu 1200 Kčs mesačne vopred.
Ľudový súd v Trnave na základe tohto exekučného titulu nariadil na návrh maloletej vymáhajúcej veritelky proti dlžníkovi exekúciu zexekvovaním jeho platu po výšku 4500 Kčs nedoplatku výživného na čas od 1. januára 1952 do 31. marca 1953. V dôsledku námietok dlžníka však ten istý súd exekúciu podľa § 445 o. s. p. zrušil; v odôvodnení uviedol, že na maloletú vymáhajúcu veriteľku bol priznaný rodinný prídavok v zmysle zákona č. 90/1949 Zb. v znení zák. č. 242/1949 Zb. (porov. § 23 vl. nar. č. 69/ 1950 Zb.) v sume 300 Kčs mesačne, ktoré boli vyplácané do rúk matky, v dôsledku čoho dlžník o túto sumu znižoval svoj záväzok čo do platenia úhrady osobných potrieb maloletej vymáhajúcej veriteľky a platil jej len 900 Kčs mesačne, keďže bol toho názoru, že prídavok na dieťa patrí jemu. Súd schvaľuje dlžníkovo stanovisko a vychádzajúc z ustanovení §§ 1 a 12 odst. 1 zák. č. 90/ 1949 Zb. vyslovuje, že nárok na rodinný prídavok má sám zamestnanec a že na tomto nič nemení ani ustanovenie § 8 cit. zákona, že rodinný prídavok sa vypláca osobe, ktorá má dieťa v priamom zaopatrení, keďže to vraj neznamená prechod nároku na rodinný prídavok z osoby oprávnenej na tzv. príjemcu; správne konal teda dlžník, keď vymáhajúcej veriteľke platil mesačne len 900 Kčs, keďže rodinný prídavok bol vyplácaný priamo do rúk matky vymáhajúcej veriteľky.
Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenie zákona podanú predsedom Najvyššieho súdu, že týmto rozsudkom bol porušený zákon, rozsudok zrušil a ľudový súd upravil, aby vo veci ďalej konal a znova rozhodol.
Z odôvodnenia:
Predovšetkým po stránke formálnej treba uviesť, že súd v dôsledku námietok podľa § 441 o. s. p. rozhoduje v senáte rozsudkom len o tom, či vymáhaný nárok zanikol, stal sa nevymáhateľným alebo či je exekúcia ináč neprípustná, kým o zrušení exekúcie rozhoduje potom už sudca jediný podľa § 445 o. s. p.
Mylne si však vyložil ľudový súd zákon, ak má za to, že v súdenej veci dlžník splnil svoju vyživovaciu povinnosť určenú súdom v mesačnej sume 1200 Kčs, keď platil mesačne 900 Kčs a započítal si tých 300 Kčs, ktoré boli vyplácané matke maloletej vymáhajúcej veriteľky titulom prídavku na…
