Input:

č. 10/1969 Sb. rozh. tr., Garance

č. 10/1969 Sb. rozh. tr.
Aj pri rozhodovaní o prepustení z ochranného protialkoholického liečenia podľa § 333 tr. por. musí súd zistiť skutočný stav veci v zmysle § 2 ods. 5 tr. por.; nemôže sa teda spokojiť iba s oznámením liečebne, že ochranná liečba skončila, ale musí si zaobstarať odborné lekárske vyjadrenie o priebehu liečenia a o tom, či ochranné liečenie splnilo svoj účel.
(Rozsudkom Najvyššieho súdu z 22. mája 1968, 8 Tz 39/68.)
Najvyšší súd vyslovil porušenie zákona v ustanovení § 2 ods. 5 tr. por. uznesením Krajského súdu v Bratislave z 19. januára 1968 sp. zn. 7 To 7/68, ktorým bola yamietnutá ako nedôvodná sťažnosť okresného prokurátora proti uzneseniu súdu prvého stupňa o prepustení obvineného z ochrannej liečby.
Z odôvodnenie:
Obvinený bol uznaný vinným trestným činom obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 ods. 1 tr. zák. a odsúdený podľa toho istého ustanovenia na trest odňatia slobody v trvaní 1 roku nepodmienečne. Súčasne mu bolo podľa § 72 ods. 2 písm. b) tr. zák. uložené ochranné protialkoholické liečenie.
V zmysle tohto rozhodnutia nastúpil obvinený 6. novembra 1967 na protialkoholické liečenie na OÚNZ v T., avšak už prípisom z 29. novembra 1967 bol okresný súd požiadaný týmto ústavom o jeho prepustení do domáceho ošetrenia s odôvodnením, že týmto dňom bola u menovaného skončená požadovaná ústavná protialkoholická liečba.
Na základe tejto žiadosti Okresný súd v Trenčíne na verejnom zasadaní konanom 20. decembra 1967 rozhodol uznesením, že sa obvinený prepúšťa podľa § 353 tr. por. z ochrannej liečby.
Proti tomuto uzneseniu podal okresný prokurátor sťažnosť, ktorú odôvodnil v podstate tým, že protialkoholická liečba u obvineného trvala len 3 týždne a nemohla preto v zmysle § 72 ods. 5 tr. zák. splniť svoj účel.
Krajský súd v Bratislave uznesením z 19. januára 1968 sp. zn. 7 To 7/68 sťažnosť okresného prokurátora podľa § 148 ods. 1 písm. c) tr. por. zamietol.
Najvyšší súd v konaní na sťažnosť pre