Input:

R 10/1960 (tr.); Doprava. Recidiva. Rozkrádání majetku v socialistickém vlastnictví. Trest Garance

č. 10/1960 Sb. rozh. tr.
Rozbor osobnosti obžalovaného nemožno oddeľovať od konkrétného trestného činu. Len taký rozbor, ktorý zahrnuje aj všetky ostatné hľadiská § 19 a § 17 tr. zák. môže slúžiť k správnemu záveru o treste.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 9. júna 1959, 6 Tz 42/59.)
Obžalovaný ako vodič motorového vozidla chcel proti predpisom predbehnúť iné motorové vozidlo, ale keď zistil, že to vykonať nemôže, silne zabrzdil, v dôsledku čoho dostal šmyk a narazil do protiidúceho nákladného auta n. p. Hydrostavu a spôsobil na tomto vozidle škodu.
Ľudový súd v Senci obžalovaného uznal vinným trestným činom poškodzovania majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 246 ods. 1 tr. zák. a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov bezpodmienečne.
Krajský súd v Bratislave odvolanie obžalovaného zamietol.
Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona podanú predsedom Najvyššieho súdu vyslovil porušenie zákona v ustanoveniach § 17 ods. 1 písm. b), c) tr. zák. a § 24 ods. 1 tr. zák., uznesenie krajského súdu zrušil a súčasne zrušil aj výrok o bezpodmienečnosti trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, vyslovený v rozsudku Ĺudového súdu v Senci a pri nezmenenom výroku o vine trest odňatia slobody uložený obžalovanému podľa § 24 ods. 1 tr. zák. podmienečne odložil, pričom podľa § 25 ods. 1 tr. zák. skúšobnú dobu stanovil na 2 (dva) roky a podľa § 25 ods. 2 tr. zák. uložil obžalovanému povinnosť, aby podľa svojích síl nahradil škodu, ktorú trestným činom spôsobil.
Odôvodnenie:
Obžalovaný je evanjelickým farárom, pochádza z maloroľníckej rodiny, povesť požíva dobrú, avšak v jeho rodine dochádzalo k zvadám a bitkám medzi manželmi. Ďalej sa uvádza, že obžalovaný bol v r. 1945 predsedou dedinskej organizácie DS až do roku 1948 a že sa nezúčastňuje nijakého podujatia, ktoré poriada MNV a do socializácie dediny sa nezapája. Ako priťažujúcu okolnosť súd uviedol, že obžalovaný bol už dvakrát, a to v r. 1947 a 1948 odsúdený podmienečne za trestné činy podľa zákona o ochrane cti čís. 108/1933 Zb.
S poukazom na povahu činu súd vyslovil, že nie sú dané predpoklady, že by obžalovaný aj bez výkonu trestu viedol riadny život pracujúceho človeka.
V svojom odvolaní obžalovaný uviedol ku svojej osobe, že pochádza z rodiny poľnohospodárskeho robotníka, namietal, že súd neoprávnene prihliadol k dvom odsúdeniam podľa zákona o ochrane cti, ku ktorým došlo v r. 1947 a 1948, ďalej uviedol, že je členom SČSP, že sa aktívne zúčastnil volieb do MNV a že pracoval veľmi intenzívne aj v ČSM, kde nacvičoval pre divadelné krúžky pokrokové hry.
Na odvolacom pojednávaní predložil potom obžalovaný potvrdenie o svojej činnosti v ČSM a o svojej brigádnickej práci pre JRD v r. 1957.
Odvolací súd odvolanie obžalovaného zamietol a v dôvodoch svojho uznesenia uviedol okrem iného, že aj keď predchádzajúce odsúdenia obžalovaného nepovažuje za priťažujúcu okolnosť, uvážil, že tento sa stýkal s bývalými kulakmi, že zastával svojho času funkciu v DS, že sa odcudzil robotníckej triede, čo sa jasne prejavuje v tom, že sa nezúčastňuje žiadneho podujatia, ktoré poriada MNV a nezapojuje sa do socializácie dediny. Tá