č. 10/1956 Sb. rozh. obč., Garance

Platobným rozkazom Ľudového súdu z Zl. Moravciach bolo uložené žalovanému, aby zaplatil žalobcovi 2.000 Kčs s 21/2 % úrokmi od 26. februára 1954 a 40 Kčs trov konania. Tento platobný rozkaz odposlal súd žalovanému poštou ako zásielku, ktorá mala byť doručená do jeho vlastných rúk. Poštový doručovateľ však doručil tento platobný rozkaz 17. septembra 1954 manželke žalovaného.

Dňa 8. októbra 1954 došiel na súd odpor žalovaného. Ľudový súd y Zl. Moravciach nato vypočul manželku žalovaného, ktorá potvrdila, že platobný rozkaz prijala za manžela a že mu ho odovzdala ten istý deň. Žalovaný však to zaprel.

Ľudový súd v Zl. Moravciach pokladal za deň rozhodný pre počítanie lehoty na podanie odporu ten deň, kedy žalovaný dostal platobný rozkaz do rúk. Pretože sa to podľa jeho zistenia, opretého o výpoveď manželky žalovaného, stalo 17. septembra 1954, dospel k záveru, že odpor bol podaný oneskorene, a preto odpor odmietol.

Krajský súd v Nitre uznesenie súdu prvej stolice potvrdil. V odôvodnení uviedol, že podľa zásady materiálnej pravdy je rozhodné, kedy zásielka bola žalovanému doručená do vlastných rúk, a že nezáleží na tom, či mu bola doručená priamo poštovým doručovateľom alebo treťou osobou.

Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenie zákona podanú predsedom Najvyššieho súdu, že rozhodnutiami oboch súdov bol porušený zákon. Obe usnesenia zrušil a vec vrátil ľudovému súdu da ďalšie konanie podľa zákona.

Podľa § 425 ods. 2 Q. S. p. treba platobný rozkaz doručiť žalovanému do vlastných rúk. V súdenom prípade tento platobný rozkaz bol doručený poštou podľa § 78 ods. 2 sprav, por., avšak pošta zásielku túto žalovanému do vlastných rúk nedoručila. Ak pošta zásielku nemôže doručiť do…